Zvecnený antifašizmus
Martin Makara: Ako je možné, že sa k antifašizmu hlásia nielen strany, ktoré sú voči autoritárskym tendenciám v spoločnosti prinajmenšom ľahostajné, ak ich vyslovene nepodporujú, ale dokonca aj tie, ktoré sa k antifašizmu hlásia priamo z jeho opačného brehu?
K najpozoruhodnejším udalostiam predvolebného obdobia na Slovensku patríla oslava Slovenského národného povstania vo Zvolene, ktorú na protest proti oficiálnej štátnej oslave v Banskej Bystrici zorganizoval Smer-SSD. Spoluorganizátorom tohto podujatia bol Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB), ktorý v prvom rade hostí neprehliadnuteľne reprezentoval aj Miroslav Suja, podpredseda krajne pravicovej Republiky.
Toto hnutie vzniklo odštiepením sa od otvorene neoľudáckej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) a súčasťou jeho predsedníctva, zároveň azda najvýraznejšou tvárou celého hnutia, je Milan Mazurek, právoplatne odsúdený extrémista a vôbec prvý poslanec slovenského parlamentu, ktorý o svoj mandát prišiel rozhodnutím súdu. Aj keď kolektív Republiky po rozkole s materskou ĽSNS zmenil rétoriku a celkový spôsob sebaprezentácie, na svojich volebných bilbordoch naďalej sľubuje „poriadok v osadách“ a kontinuitu s politikou krajnej pravice potvrdzuje ako personálne, tak aj princípmi svojho programu. Jeho súčasťou je étos prepiateho národovectva, zvláštna pozornosť venovaná silovým zložkám štátu a reakčné prísľuby týkajúce sa „ideologických rezortov“ školstva.
Od svojho vzniku v roku 2021 Republika preferenčne neustále stúpala – a to aj navzdory tomu, že sa obracia na rovnakých voličov, ktorých sa usiluje osloviť aj Smer-SSD a Slovenská národná strana, azda jej najpriamejší konkurent. Hoci sa pred voľbami dlhodobo javilo, že Republika nebude mať problém dostať sa do parlamentu (priemer jej podpory z ostatných prieskumov bol rovných 8 %), ako prekážka jej účasti vo vláde bol nízky koaličný potenciál hnutia. Spomedzi strán, ktoré sa podľa prieskumov mohli smerovať do parlamentu alebo sa k nemu aspoň priblížiť, vylučovali spoluprácu s Republikou úplne všetky s jedinou výnimkou: Smerom-SSD.
„Rustikálna sociálna demokracia“, ako Robert Fico svoju stranu nazýva, s Republikou už v minulosti spolupracovala (napr. pri zbere podpisov pod petíciu za referendum o predčasných voľbách) a bývalý trojnásobný premiér neváhal verejne podporiť Mazureka bezprostredne po jeho odsúdení za rasistické výroky s tým, že povedal vraj len „niečo, čo si myslí celý národ“. Ako prekážka prípadnej otvorenej spoluúčasti Smeru-SSD a Republiky vo vláde sa však zdala podmienka jasného antifašizmu, ktorý Fico podľa vlastných slov očakáva od svojich koaličných partnerov. Na túto hodenú rukavicu krajná pravica v oblekoch a športových úboroch, v ktorých sa Republika rada prezentuje vo svojich propagačných videách, zareagovala pragmaticky: najnovšie si odkaz SNP už ctí aj Uhrík, riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v časoch, keď na jeho budove v deň štátneho sviatku 29. augusta viala čierna zástava.
Predseda Republiky sa pochválil fotografiou s predsedom SZPB, jej podpredseda Suja do zväzu priamo vstúpil a ďalší členovia Republiky záujem o pridanie sa medzi protifašistických bojovníkov prejavili. Na protest proti vývoju v SZPB zareagovala časť jeho členov Vyhlásením skutočných antifašistov a avízom o založení Slovenského protifašistického hnutia, ktoré má byť alternatívou k viacnásobne kompromitovanému SZPB.
→ Proč se k antifašismu mohou hlásit i strany, které autoritářské tendence ve společnosti přímo podporují?
→ Pojem demokracie má stejný problém.
→ Jak musíme bojovat o smysluplnou veřejnou diskuzi, základní předpoklad demokracie?